Mýty a presudky, alebo boj s masturbáciou

- masturbácia je diablovo pokušenie
- masturbácia je zdraviu škodlivá
- masturbácia poškodzuje vnútorné orgány
- masturbácia spôsobuje slepotu
- masturbácia v puberte spôsobuje neplodnosť v dospelom veku
- masturbácia v puberte spôsobuje spomalenie až zastavenie fyzického rastu
- masturbácia spôsobuje ochlpenie dlaní
Masturbujete? Vyschnete, oslepnete, nevyhnete sa triaške rúk, a samozrejme vás neobíde epilepsia a Alzheimerova choroba !

Takto strašili lekári nemravníkov v minulosti, ktorí sa dotýkali svojich pohlavných orgánov. Od diabolskej neresti odúčali mučiacimi nástrojmi, za ktoré by sa v súčasnosti nemusel hanbiť ani ten najodvážnejší sado-masochista.

Predstavte si, že žijete v 18. storočí, trpíte bolesťami hlavy, kašľom, nespavosťou a vašim spoločníkom sa ostatnú dobu stala nervozita. V súčasnosti by vás lekár poslal na niekoľko vyšetrení, aby našiel príčinu vašich problémov. V minulosti však lekár aj bez vyšetrenia určil diagnózu - masturbáciaa.

Hneď po vyrieknutí ortieľu vám ešte uštedril hororovú lekciu o útrapách, ktoré so sebou prináša táto pliaga. Zhorší sa vám zrak, budete letargickí, podráždení, dostanete mŕtvicu či epilepsiu. Masturbáciu považovali za príčinu až šesťdesiatich percent všetkých známych chorôb!

V roku 1677 objavil Leeuwenhoek pod mikroskopom vo svojom ejekuláte, malom ako zrniečko piesku, tisíc drobných „žubrienok", ktoré v súčasnosti poznáme pod termínom „spermia". Vedci dospeli k presvedčeniu, že ľudský tvor je zmenšený v spermii a v tele ženy - v jej maternici sa už len vyvíja. A tak vyvrcholenie pri masturbácii a nasledujúce „mrhanie" spermii považovali za zabíjanie novorodencov. Preto mohli v niektorých krajinách ruháči a masturbátori za preukázané mrhanie semena aj odvisnúť!

Onan („pôvodca" názvu onánia) by sa musel pred niekoľkými desiatkami rokov obracať v hrobe, keby vedel čo sa okolo „sebaukájania" dialo. Zgustol si na ňom totižto najväčší očierňovateľ masturbácie Samuel Auguste David André Tissot. Švajčiarsky lekár z Lausanne vydal v roku 1758 knihu, ktorá na nasledujúce dve storočia negatívne poznačila sexuálnu morálku. V kapitole „onánia a choroby spôsobené masturbáciou" sa zmieňoval a napokon verejnosť aj presvedčil o všetkých možných onemocnení, pri ktorých bola „sebaláska" hlavným prvkom vzniku zdravotných problémov. Omnoho horšie časy pre zakázané sebaukájanie nastali o storočie neskôr.

Ako sa bojovalo s masturbáciou:

Nehanebníkom lekári predpisovali kvapky, mastičky, lieky alebo dodržiavanie pravidelnej hygieny. Z rastlín odporúčali mandragoru, gáfor či lekno biele. Tí ktorí si ich nemohli dovoliť sa stali obeťami nových tzv. „anti-masturbačných" nástrojov, pri ktorých slová násilnosť, zvrátenosť, ale aj nezmyselnosť sú prislabým označením.

Na roztrhanie boli antimasturbačné korzety a pásy cudnosti. Istý lekár Dormeaux si dal patentovať svoj vynález pre dospievajúcu mládež. Navrhoval, aby do ich postelí rodičia namontovali drevené priečky, ktorými by oddelili hlavu a ruky od ďalších častí tela. Krajčíri šili chlapcom nohavice tak, aby sa cez vrecká nemohli rukami dotýkať svojich genitálií. V triedach mali žiaci špeciálne lavice, ktoré im bránili prekríženiu nôh pod stolom. Najviac krutosti však do svojho vynálezu vložil vynálezca Bowenovho prístroja. Tento aparát, sa okamžite stal najväčším strašiakom pre mladých ľudí, no zároveň aj nákupným hitom pre rodičov rozbujarených teenagerov. Vyzeral ako šálka umiestnená na penise. Chlapcom ju pripevňovali klipsami na ochlpenie. Ak úbožiak dosiahol erekciu, prístroj mu ich bolestne vytrhal! Výnimkou však v tej dobe nebola ani kastrácia, či v tých najhorších prípadoch aj vypaľovanie klitorisu rozžeraveným železom či elektrickým prúdom. K ďalším antimasturbačným metódam patrili obriezka, či presekávanie nervov vedúcich k pohlavným orgánom.

Ďalším riešením bolo aj tzv. zapečatenie predkožky. "Operace sama je snadná a teméř bezbolestná stejné jako zaletování a připevnění kovové pečeti. Pŕedkožka se totiž stáhne dopředu a jemne stiskne mezi dvě prodiírkované kovové destičky, takže mladík takŕka vúbec necíti, když ji pŕepichneme dutou jehlou, v niž je čtyŕi až pét coulú dlouhý drát. Když drát protáhneme, ohneme ho tak, aby netlačil na přilehlé části. Oba konce vpŕedu sletujeme pomocí páječky. Jakmile sletované místo, velké jako čočka, zchladne, pevné je podložíme a vtiskneme na né malé kovové razítko, které pak uschováme. Tím zabránime tomu, aby někdo infibulaci potají otevřel s bez razítka znovu uzavŕel, aniž by se na to pŕi pŕíšti prohlídce pŕišlo." 

V roku 1859 vyvmyslel E. T. Cramer prístroj nazývaný aidousoter. Išlo o špeciálne viazanie s visiacimi zámkami (obdoba pásu cudnosti), ktoré si museli chlapci na noc povinne obliekať.

Dnes sa už našťastie masturbácia netrestá a je len a len na vás či budete masturbovať.